Szerző: Marián Čurný
Približne od roku 2004 sa aj v meste Nitra začalo s podrobnejším štúdiom značkovaných tehál i ostatnej sta- vebnej keramiky. Za tento nedlhý čas sa docielilo k predstavu o obmenách a variabilite tehliarskych značiek na posledných zhruba 300 rokov. Ich prevažná časť bola získaná počas archeologických výskumov v Nitre a v menšej miere aj zberom. Značkované tehly z Nitry boli viackrát vyhodnotené (Čurný, 2006; 2007; 2008; 2009), na základe čoho máme v súčasnosti predstavu o viacej ako osemdesiatich značkách a ich variantoch.
So značkovaním tehiel sa v širšom okolí Nitry stretávame ešte v rímskom období, o čom svedčia teguly s kolkami I, X a XIIII. légie z rímskej stanice v Milanovciach – Veľkom Kýre, ktorú odokryl archeológ T. Kolník. Výskyt najstarších stredovekých - plevovaných tehál sa viaže k Nitrianskemu hradu, rovnako ako aj ďalšieho typu - prstoviek, ktoré poznáme už aj z Dolného mesta. Najstaršia zmienka o výrobe a pálení tehál v Nitre sa viaže k roku 1579, kedy nechal biskup Bormemisa postaviť pod Martinským vrchom veľkú tehliarsku pec, kde sa pálili tehly na opravy a výstavbu hradu (Mrva, 1998, 205, pozn. 3). Istotne išlo o biskupskú tehelňu v Tormoši, dneš- nej Chrenovej, ktorá tu pracovala až do polovice 20. storočia. Okrem tejto už minimálne v 18. storočí pracovali ďalšie dve tehelne Nitrianskeho biskupstva v Lukáčovciach a Močenku. Prvá zmienka o mestskej tehelni v Nitre pochádza z roku 1795 a viaže sa na kontrakt Floriána Kassetu, podľa ktorého „ale už predtým iste dávno jestvova- la“ (Boháč, 1928, 39). Na druhom (1819-1858) a treťom vojenskom mapovaní (1869-1870) nachádzame tehelne pod označením Z. o. (Ziegelofen) alebo Z. s. (Ziegelschlag). V blízkom okolí mesta Nitra sa nachádzali tehelne v Tormoši (Chrenová), Molnoši (Mlynárce), Šarluške (Lužianky), Čermáni, Párovských Hájoch a Malante.
Najviac značkovaných tehál z Nitry pochádza avšak až zo záverečného, priemyselno-továrenského obdobia produkcie tehelní. V nasledovnom prehľade si ich predstavíme.
Z 18. storočia pochádzajú tehly so značkami ИA (32 x 16 x 6 cm; Mostná ulica, obr. 1), BZ (? x 15 x 6 cm; Mostná ulica, obr. 2), CИ (28 x 13,5 x 5,7 cm, Horné Krškany – kostol, obr. 3) a CME (29-30 x 15 x 5,5 cm; Mostná ulica, obr. 4). Do 18. až 19. storočia patria tehly so značkami CN (28,5-30 x 14,5-15 x 6-7,5 cm; Župné námestie, Mostná a Mlynská ulica; obr. 5), CNE (27-30,5 x 14-15,5 x 5,5-6,5 cm; Mostná ulica; obr. 6). Znenie prvej značky možno vyložiť ako Civitas Neutra (mesto Nitra) alebo Capituli Nitriensis (Nitrianska kapitula). Kapitulská tehelňa sa nachádzala v Mlynárciach a pred rokom 1899 sa už uvádza ako zaniknutá (Zemeneová – Drahošová, 1998, 267, 268). Pri značke CNE ide pravdepodobne o výrobok tehelne rodiny Erdödyovcov v Horných Ludaniciach, ktoré v 18. a 19. storočí patrili do ich panstva. Uvádza sa (Mrva, 1992, 43), že v chotári Horných Ludaníc pracovala v 18. a 19. stor. malá tehelňa produkujúca tehly pre panstvo i bližšie okolie. Tehliar a jeho dvaja pomocníci vyrá- bali pálené i nepálené tehly podľa objednávky. Tehly so značkou CNE súvisia pravdepodobne s hospodárskymi aktivitami grófa Nepomuka Erdődyho (Comes Nepomucus Erdődy). Ešte do 18. storočia možno datovať tehly so značkami И (N; 29-30 × 14,8 × 6 cm; Mostná ulica; obr. 8), W (29,5 × 15 × 7 cm; Mostná ulica; obr. 9), CELИ.. (27,5 × 13-13,3 × 5,5-6 cm; Mostná ulica; obr. 10), A (? × 15 × 5,7 cm; Mostná ulica) a ∞ (? × 16 × 5,8 cm; Zo- borský kláštor). Zatiaľ nerozlúštené značky na tehlách z 18.-19. storočia zostávajú: H alebo JO (30,5 × 16 × 6,5 cm; Župné námestie; obr. 12), ODB (29,3 × 14,5 × 6-6,2 cm; Mostná ulica; obr. 13), CAI (30,5 × 15,5 × 6,5 cm; Hornozoborská ulica; obr. 14) a BA(A) (? × 15,2 × 6 cm; Kmeťkova ulica). Značka CP (29-29,5 × 15 × 6,5-7 cm; Župné námestie; obr. 11) zrejme súvisí s ekonomickými aktivitami rodiny Pálffyovcov (v rokoch 1669-1679 bol nitrianskym biskupom Tamás Pálffy). Tehly so značkou ODB sú známe aj z kaštieľa v Hruboňove v okrese Nitra. Najčastejšími značkami z Nitry sú značky z biskupských tehelní – EN, NP (NyP) a BT. Značky EN sa nachádzali na tehlách s rozmermi 29-30 × 14,5-15 × 6-6,5 cm a znamenajú Episcopatus Nitriensis (Nitrianske biskupstvo; obr. 15, 16). Ich výskyt v objektoch zo 17. storočia ešte nie je potvrdený, no používali sa bezpečne až po 40. roky 19. storočia, kedy sa značenie zmenilo z latinčiny na maďarčinu – NP a NyP (Nyitrai püspökség; 29 × 15 × 6,5 cm; obr. 17). To sa používalo až do roku 1918, kedy sa znenie značky zmenilo na slovenské – BT (Biskupská tehelňa; 28 × 14 × 7 cm; obr. 18). Pri poslednej uvedenej značka sa stretávame aj s variantmi, resp. skomoleninami značky
- TB a IT. Biskupská tehelňa zanikla v polovici 20. storočia (Točka, b.r.v., 14).
V 19. storočí v Nitre a na jej okolí produkovalo hneď niekoľko tehelní, o čom svedčí viacero tehliarskych znači- ek na ich produktoch: AM (29-30 × 15-15,5 × 6-7 cm; Župné námestie, Mostná ulica), BEM (29,3 × 14,2 × 5,8 cm; Mostná ulica; obr. 37), CS (29,8 × 14,8 × 5,8 cm; Nitrianske Hrnčiarovce; obr. 36), GAA (29 × 14,5 × 7-7,5 cm; hrad; obr. 7), SP (29,5 × 15 × 7 cm; Štúrova a Mostná ulica; obr. 19) a varianty značky U (U, LAU, MAU; 29-29,5 × 14-16 × 5,5-6, resp. 45 × 14,5 × 7,5 cm; Mostná a Párovská ulica, Župné námestie; obr. 20, 21). Tehly so značkou AM pravdepodobne pochádzajú z tehelne Adama Meréyho v Malých Dvoranoch v okrese Topoľčany (Urminský, 2006, 10). Značku GAA možno pravdepodobne dať do spojitosti s niektorým z členov rodu Apponyi (Gróf Appo- nyi Albert?, 1846-1933). Značku U používala tehelňa rodiny Užovičovcov v Nitre-Kyneku. Užovičovci, pochádza- júci z Pečeniad v okrese Piešťany, sú od roku 1694 prítomní aj v Kyneku, ktorý natrvalo získavajú do svojej držby až do 20. storočia. Identická značka sa nachádzala aj na tehlách z užovičovského kaštieľa v Pečeňadoch, ktorý dala v roku 1820 postaviť Františka Užovičová, rodená Kvaššajová, a ktorý dokončil v roku 1825 Ján Užovič (www. pecenady.sk). Tehla s neobvyklou dĺžkou (45 cm) bola určená zrejme na preklady alebo rímsy. V Kyneku bola v roku 1913 pochovaná posledná príslušníčka pečeňadských Užovičovcov, Ľudmila Užovičová, s ktorou zrejme súvisí značka LAU. Písmená značky MAU zložené v ligatúre ešte nie sú rozlúštené.
Od druhej polovice až záveru 19. storočia sa začíname stretávať s tehlami s negatívnymi a kombinovanými ne- gatívnymi - pozitívnymi značkami. Ich zavedenie súvisí s technologickými inováciami v tehliarskej výrobe, ktoré sú pre Uhorsko typické práve v tomto období. Medzi prvé z nich patria tehly s rozmermi 28-29 × 13,5-14,5 × 6-6,5 cm a so značkami GVT (obr. 22), VT (obr. 23) a T z tehelne Vilmósa Geyera v Šuranoch, ktorá bola založená v roku 1868 a pracovala do roku 1918. V roku 1899 založil tehelňu v Mlynárciach vedľa bývalej kapitulskej tehelne David Weiss, ktorý si neskôr zmenil priezvisko na Verő. Išlo o modernú strojovú tehelňu pod názvom Nitriansko- mlynárecká tehelňa Zsigmonda Verőa a spol. V decembri 1908 tehelňu odkúpil príbuzný Moško Vagyon za 40 tisíc korún i so zásobami 800 tisíc kusov vypálenej a 400 tisíc kusov surovej tehly (Zemeneová – Drahošová 1998, 267, 268, pozn. 1; 270, pozn. 3). Názov tehelne sa mení na Nyitrai Molnosi Műtéglagyár, teda Nitriansko Mlynárecká továreň na tehly. Z obdobia, kedy tehelňu vlastnil David Weiss-Verő, pochádzajú značky DW (Mostná a Studená ulica; obr. 24) a V&T (obr. 25) a VERŐ ZS. és TÁRSA (Mostná ulica; obr. 26). V roku 1892 sa ako nájomca te- helne v Mlynárciach uvádza Ede Blahus (Jekelfalussy, 1892, 1752). Väčšina stavieb v nitrianskom Dolnom meste z konca 19. storočia je vystavaná z tehál so značkou NV vo viacerých variantoch. Výklad značky je Nyitra város (Mesto Nitra), nakoľko ide o výrobky mestskej tehelne v Nitre, ktorá existovala určite už v roku 1886, kedy ju postihol požiar, a ktorá bola v roku 1890 prebudovaná a zmodernizovaná. Mesto ju následne dalo do prenájmu Ferenczovi Parizekovi (Jekelfalussy, 1892, 1753). Zmluvné podmienky jej prenájmu sa zmenili v roku 1904, kedy sa ju mestské zastupiteľstvo rozhodlo viesť vo vlastnej réžii (Zemeneová – Drahošová, 1998, 267, 268, 270, 291). Pri značke NV rozoznávame, či sú písmená negatívne, alebo ide o negatívne písmená v negatívnej obdĺžnikovej kartuši (obr. 27), či pozitívne písmená v negatívnej obdĺžnikovej kartuši so zaoblenými rohmi (obr. 28). Nakoľko bola nitrianska mestská tehelňa po prebudovaní podľa projektu J. H. Wojačeka z Viedne v roku 1890 opatrená kruhovou pecou, domnievam sa, že s ňou súvisia aj značky NK (obr. 29), ИIK (obr. 30), NIK a NYK (obr. 31). Tie by mali označovať Nyitrai Körkemence (Nitrianska kruhovka). Tehly s týmito značkami už rešpektujú tzv. normál- ny rozmer tehál, t. j. 29 × 14 × 6,5 cm, ktorý bol ustanovený pre všetky krajiny Habsburského súštátia v roku 1883 vo Viedni. Výrobky ďalšej nitrianskej tehelne s pomerne dlhou históriou sú označené značkou VCN – Venerabile Capitulum Neutriensis (Veľavýznamná Nitrianska Kapitula). Prevádzka kapitulskej tehelne skončila pred rokom 1899. Pri označovaní jej výrobkov zaznamenávame päť variantov – tak vystupujúcich ako aj vtlačených značiek (obr. 32-35).
Zo záveru 19. až prvej polovice 20. storočia pochádza z nitrianskych budov celý rad ďalších značiek, no význam väčšiny z nich je predbežne neznámy. Najčastejšie sa v tomto období vyskytujú vtlačené – negatívne značky, ako napríklad AD (27,5 × 14 × 6 cm; Župné námestie; obr. 38), AG (? × 15 × 6-6,5 cm; Župné námestie; obr. 39), HL (30,5 × 15 × 6,2-6,5 cm; Hornozoborská ulica; obr. 44), JK (?28,5 × 14 × 6,2 cm; Školská ulica; obr. 42), P.K (30 × >14 × 6,2 cm; Lukov dvor; obr. 41), R (29,5 × 15 × 6,5 cm; Mostná ulica; obr. 40), V (29,3 × 13,6-13,8 × 6,5-7 cm; Školská ulica; obr. 42). Zároveň sa stále vyskytujú aj tradičné – vystupujúce (pozitívne) značky: IV (29,5 × 14,5 × 7 cm; Župné námestie; obr. 45), AB (28,5 × 14,3 × 5,6 cm; Horné Krškany; obr. 46), CZR (? × 15 × 5,3 cm; Katruša), LP (29 × 14,2 × 5,4-6,2 cm; Jaskyňová ulica; obr. 47), MB, PM, PP a SS (30 × 14,5 × 6,2 cm; Horné Krš- kany; obr. 48). Prítomnosť tehál so značkou LP v ligatúre v Nitre, ktoré pochádzajú z tehelne Pála Luczenbachera v Szobe (Herczig, 2007, 15) možno vysvetliť iba transportom železnicou. Ďalšou zaujímavou značkovanou tehlou, transportovanou z veľkej vzdialenosti, je značka HÖRING LEITMERITZ (28 × 13,5 × 6,5 cm; Katruša; obr. 49), čiže ide výrobok Höringovskej tehelne v Litoměřiciach v severozápadných Čechách. Z kombinovaných značiek, kde sledujeme vystupujúce (pozitívne) písmená v obyčajne negatívnej kartuši, sú z Nitry známe ešte značky BWA (30 × 15 × 6 cm; Katruša; obr. 50), GT (Gizella Téglagyár, Topoľčany) a GL (Nitrianske Hrnčiarovce). Záverečné obdobie slobodného podnikania vo výrobe stavebných materiálov reprezentujú tehly so značkou C (29 × 13,5-14 × 6 cm) z tehelne Rudolfa Csernyáka na Čermáni (obr. 51, 52) a varianty značky RJ (R&J, DRJM, &J, J&R; 30 × 15 × 6,5 cm) z tehelne Júliusa Rafajloviča v Nových Zámkoch (obr. 53, 54). Csernyákova tehelňa v Nitre existovala určite už v roku 1910 a Rafajlovičovu tehelňu znárodnili na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia.
Pri súčasnom poznaní možno povedať, že mesto Nitra vrátane jeho mestských častí disponujú skutočným teh- liarskym bohatstvom. Svedčí o tom viacej ako 80 tehliarskych značiek a ich variantov, ktoré zároveň dokumentujú silné postavenie tehliarstva v tomto regióne v novoveku. Doterajším štúdiom sa podarilo identifikovať iba časť z nich, čo je výzvou i odrazovým mostíkom pre ďalšie bádanie v tejto oblasti.
Zoznam literatúry:
Boháč J. (1928): Dejiny staroslávnej Nitry, Nitra
Čurný M. (2006): Poznatky o výrobe a značkovaní tehiel na území mesta Nitra a na jeho okolí v období novo- veku – Archeologia Technica 17: 52-65, Brno
Čurný M. (2007): Tehly. In: Březinová G. – Samuel M. a kolektív: Tak čo, našli ste niečo? Svedectvo archeológie o minulosti Mostnej ulice v Nitre, Nitra, pp.: 97-100, 108
Čurný M. (2008): Tehla ako stavebný materiál stredovekej a novovekej architektúry na Slovensku. Pohľad ar- cheológa. Dizertačná práca. Nitra
Čurný M. (2009): Brief history of brick-making in Slovakia and signed bricks from Nitra – Journal of the Inter- national Brick Collectors Association 27/1: 30-33, Loveland
Herczig B. (2007): A csúzi bélyeges tégla kiállítás. In memoriam Dr. Szénássy Árpád, Csúz. Jekelfalussy J. (1892): Magyarország iparosainak és kereskedőinek czím- és lakjegyzéke, Budapest. Mrva I. (1992): Ludanice na prahu novoveku. In: Lukačka J. (Zost.): Ludanice 1242-1992, Bratislava
Mrva I. (1998): Nitra vo včasnom stredoveku. In: Fusek G. – Zemene M. R. (Zost.): Dejiny Nitry od najstarších čias po súčasnosť, Nitra, pp.:185-208
Točka I. (b.r.v.): Tormoš – Chrenová. Dejiny obce, Nitra
Urminský I. (2006): Tehliarska produkcia v Trnave a Hlohovci v stredoveku a novoveku. 2. časť – Novinky z radnice - mesto Trnava 17/7-8: 8-10, Trnava
Zemeneová, V. – Drahošová, Š. (1998): Nitra od revolúcie 1848-1849 do zániku monarchie v roku 1918. In:
Nyitra bélyeges téglái Marián Čurný
Magyar nyelvű összefoglaló
A szerző tanulmányában bemutatja a Nyitrán (Nitra) és városrészeiben talált bélyeges téglák jelentős részét. A különféle jelölésekkel ellátott téglák és az egyéb épületkerámiák tanulmányozása 2004-ben kezdődött, azóta si- került hozzávetőleges áttekintést nyerni az elmúlt háromszáz esztendő téglajeleinek helyi változatairól. A vizsgált anyag részben Nyitra és városrészeinek régészeti feltárása során került elő, másrészt célirányos gyűjtésekből szár- mazik. Jelenleg több mint nyolcvan téglajelet és azok további változatait tartják nyilván (katalogizálták). Ennek alapján megállapítható, hogy az újkori téglagyártás fontos pozíciót töltött be a városban és környékén.
A legrégibb bélyeges téglák a 18. századból származnak: AN, BZ, CN, CNE, CME, EN, a leggyakrabban elő- fordulók azonban már a Nyitrán és környékén működő nagyüzemi téglaégetők és téglagyárak 19. és 20. századi termékei: NV, VCN, GVT, NYK, V&T, C, R&J. A bélyegek jelentése sok esetben még nem tisztázott, további kutatást igényel.
Jelmagyarázat:
Pozitív (vystupujúce písmená značky) = domború Negatív (vtlačené písmená značky) = mélyített
Negatív – pozitív (negatívna kartuša (štvorček alebo obdĺžnik) a vystupujúce písmená značky) = mélyítésben domború
Negatív – negatív (negatívna kartuša (štvorček alebo obdĺžnik) a vtlačené písmená značky) = mélyítésben mélyített
Neznámy význam značky = ismeretlen